Gala Night Thaiboxing 2010, reportáž

Žilinské gala máme za sebou, a tak ako minulý rok, na organizátorov padajú len slová chvály. Všetky avizované hviezdy sa dostavili, zmeny v štartovke len minimálne, zápasy zaujímavé aj na papieri, aj v ringu. Najväčším nedostatkom nakoniec bude asi len to, že sa toto gala koná len raz do roka...

 

Organizátori pripravili 13 zápasov, z toho tri amatérske, jeden titulový podľa plných thajských pravidiel a zvyšok K-1 a "thaiboxing".
Večer nám začal dvoma amatérskymi predzápasmi, v oboch zvíťazili borci z bratislavského Huron Gymu nad domácimi zápasníkmi. V prvom zápase vyhral Marek Tarabus nad Frederikom Masarykom a v druhom poradil Lukáš Mandinec Martina Lokaja. V priebehu večera sa ešte bojoval zápas o titul amatérskeho majstra Slovenska a ten vyhral rovnako borec z Huronu Tomáš Tadlánek nad domácim Matejom Štubňom po extra kole.

V slovenskej eliminácii do turnaja Clash Of The Titans sa predstavili štyria borci vo váhe do 84kg - Marcel Jáger, Michal Tomko, Miloš Seleši a Vladimír Idrányi. Všetci štyria sú dostatočne skúsení bojovníci, vyhrať mohol ktokoľvek z nich.
V prvom semifinále pyramídy sa stretli Jáger a Tomko. Začali bez rešpektu, obaja skúšali dlhšie kombinácie, ktoré zakončovali kopmi. Marcel bol o poznanie tvrdší, ale nedával si pozor na lowkicky a Tomko mu svedomito okopával prednú nohu. Celkom vyrovnaný zápas sa zlomil už v druhom kole, keď Marcel trafil parádny ľavý hák a poslal Tomka do počítania. Mišova prezývka je ale "Diviak" a teraz ju opäť potvrdil. Z počítania sa zotavil rýchlo a bojoval ďalej. Tretie kolo sa už dobjovalo v kľude, Marcel si strážil výhru a Tomkovi nedovolil zápas zvrátiť. Prvý postupujúci finalista bol teda Marcel Jáger.

V druhom zápase začal Seleši peknou sériou kopov, ale Idrányi si počkal a Milošove naskočené koleno potrestal skoro Emelianenkovsky. Mierne otraseného Selešiho zasypal Vlado sériou tvrdých boxerských úderov a hneď sme videli čo sú koho silné zbrane. Miloš pokračoval v kopaní a hlavne lowkicky padali na úrodnú pôdu, Idrányi zase skracoval vzdialenosť, parádnym pohybom sa vyhýbal útokom a trestal rukami. Druhé kolo bolo už jasne Idrányiho, rukami si zjednal rešpekt a unavenému Selešimu naložil aj pár solídnych kopov. V treťom kole sme už nevideli toľko kombinácií, borci útočili hlavne jednotlivými údermi. Seleši opäť začal viac kopať, čo na Vlada zjavne platilo, ale manko z predchádzajúcich kôl sa dohnať nepodarilo. Do finále postúpil Idrányi.

Vo finálovom zápase malej pyramídy sa teda stretli Jáger a Idrányi. Celé tri kolá sme videli parádnu lowkickovú prekopávanú a hlavne Marcelova predná noha spoznala stredovek. Už v druhom kole bolo na ňom vidieť, že s ňou nie je všetko v poriadku a hlavne začal pomaly ďalšie lowkicky vykrývať. Napodiv bol Jáger presnejší v boxerských výmenách, kopal tiež skvele a na vrch pridal pár parádnych kolien, takže si väčšinu zápasu udržiaval tesný náskok. Finálový zápas vyhral Marcel Jáger 2:0 na body a tešíme sa na jeho výkon v hlavnom turnaji v Plzni, ale treba vyzdvihnúť aj Vladov výkon. na zápasy týchto borcov je radosť sa pozerať.



Marcel Jáger, víťaz eliminácie Clash Of The Titans


V prvej časti večera sa bojoval ešte zápas medzi Martinom Silym z bratislavského Fight Clubu a maďarským borcom Tamášom Polgárom. Polgár s výškovým hendikepom nepríjemne štípal, ale už v prvom kole bolo vidno, že favorit je Sily. Martin bol jasne komplexnejší, skvele využíval výškovú prevahu. V prvom kole ukázal ostré kolená, ktorými nakoniec v druhom súpera udolal. Začal skvelým kolenom na rebrá a maďar bol prvý krát počítaný. Nasledovali ďalšie dve počítania a rozhosca ukončil zápas technickým KO.

Hlavný program začal domáci Miro Cingel, ktorý si poradil s ďalším borcom z Maďarska, Lászlom Acsom. Miro si získal rešpekt súpera hneď v prvom kole. Lowkickmi začínal kolo, potom prešiel na vysoké kopy, ktorým Acs len tesne uhýbal. Acs bol nebezpečný len rukami, prednou hľadal Cingela a niekoľko krát ho dobre trafil. Miro jednoznačne komplexnejší, parádne boxoval, nebál sa rozbehnúť dlhšie kombo a kolenami a kopmi riadne súperovi zatápal. Acs vydržal až do konca, Miro teda vyhral 3:0 na body.

Z domácich borcov sa predstavil aj Daniel Popluhár, ktorého súperom bol Rakúšan Foad Sadeghi. Dano začal pekne zostra, dostal Sadeghiho pod tlak a ukázal čo na neho platí. Sadeghi pod tlakom nedokázal prebrať útok, zmohol sa na pár jednotlivých úderov. V druhom kole Dano opäť dobre nastúpil, ale Sadeghi už bol pripravený a začal pomaly kontrovať a útočiť. V druhom už bolo na Danovi vidieť únavu, aktivitu prebral Foad, boxerskými údermi na spodok uberal Danovi kyslík a kopal dobré lowkicky. Na začiatku tretieho sa Dano opäť prinútil k útoku, ale Sadeghi si ho strážil. Danove údery boli veľmi slabé, Sadegi to určite cítil a púšťal sa do útokov aj cez ne. Dano bojoval dobre, bohužiaľ jeho kondícia nevydržala nastavené tempo. V zápase sa prejavila Sadeghiho skúsenosť, nepúšťal sa bezhlavo dopredu a dobre si rozložil sily. Nakoniec vyhral na body 2:0.



Dano Popluhár vs Foad Sadeghi


Nemohol chýbať ani najlepší bojovník z Aresu, Tomáš Šenkýr, ktorý si zmeral sily s šikovným portugalcom, Leonildom Evorom. Zápas začal opatrne, borci si vymieňali kopy, boxovalo sa málo. V polovici kola Evora strelil parádny zadný direkt a Šeňo išiel do kolien. Našťastie sa hneď nahodil a vydržal Evorov dorážací nástup. V druhom kole Šeňo opäť chytil úder na hlavu a začal brusliť po ringu. Evora sa ho snažil zostreliť, ale údery išli našťastie mimo, alebo do krytu. Šeňo sa dobre bránil, ale ringový rozhodca namiesto počítania zápas zastavil. Po protestoch publika supervízor pustil zápas ďalej, z čoho sa Evora príliš netešil. Až do konca zápasu sa zdal byť mierne zaskočený, ale vedenie si udržal aj v treťom kole. Po zápase som sa dopočul, že Tomáš mal zranený bok z tréningu, čo môže byť aj príčina niektorých chýb v zápase. Evora vyhral 2:0 na body.

Rozhodca Filip Miňovský diskutuje so supervízorom Rickom Cocu

Do konca zostávali už len tri zápasy, na rad prišli najväčšie hviezdy večera. Najprv si Ondřej Hutník ľahko poradil s Litovcom žijúcim v Londýne, Arnoldom Oborotovovom. Zápas to bol opatrný, Spejbl si dával pozor na zbytočné chyby a bolo vidno ako striehol na chyby súpera. Jeho čas prišiel v druhom kole, keď po trafenom zadnom háku vypustil Spejbl päťúderové kombo a Oborotov bol počítaný. Do konca druhého kola Spejbl nakladal Arturovi čo sa do neho zmestilo, ale ten vydržal. V treťom Spejbl opäť mierne zvolnil, ale stále bol o dve triedy lepší ako Oborotov. Ten sa zdal celkom silný v klinči, ale od druhého kola sa Spejblovi nemohol v ničom rovnať. Spejbl vyhral na body, Arnoldovi patrí uznanie za tvrdú hlavu.

V predposlednom zápase večera nastúpil Vlado Moravčík proti Rakúšanovi Fadimu Merzovi. Vlado opäť potvrdil, že pravidlá K-1 mu nerobia problémy. Merza si nadiktoval váhu, ktorú nedodržal, takisto aj pravidlá. Nič mu ale nepomohlo a Vlado ho rozbíjal od prvej sekundy zápasu. V hlavnej úlohe predstavil svoje povestné kolená, ktorými privodil nočnú moru Merzovmu krajanovi Sadeghimu minulý rok v Brne.
Merza bol nebezpečný hlavne rukami, ale Vlado, tradične komplexnejší, Merzu preboxoval a na vrch pridal kopy a kolená. Fadi na Vlada nedokázal nájsť žiadnu zbraň a po zásluhe prehral 3:0 na body.

Posledný zápas a vrchol večera v podobe titulového zápasu WFCA vo váhe do 82,55kg, medzi Jirkom Žákom a Cliftonom Brownom. Prvé dve kola tradične oťukávacie, pár kopov, jednotlivé údery. Od tretieho začali na to obaja šliapať, Clifton kopal parádne roundkicky Jirkovi pod lakte a ľavý bok sa už začal sfarbovať. Žákove roundkicky neboli tak tvrdé, ale v ostatných technikách bol lepší. Vyskúšal pár otočiek, hlavne v prvej polovici zápasu dobre vychádzali. V piatom kole kopol Clifton highkick, ktorý Jirka chytil na zátylok a prehnalo ho po ringu. Clifton išiel hneď po ňom, zatlčil ho do rohu, ale Žák sa skvelo zakryl a po chvíli bombardovania prebral útok. Zrazu sa karta obrátila a v problémoch bol Clifton, ktorý chytil pár čistých úderov na hlavu. Jirka pokračoval v zdrvujúcom útoku, bohužiaľ aj jemu chýbali sily a aj keď trafil ďalšie údery na bradu, Clifton stál na nohách. V posledných sekundách bol Brown úplne bez síl zavretý v Žákovom rohu a ten ho zasypával údermi. Našťastie pre Kanaďana zaznel gong a to ho ochránilo minimálne od počítania. Zápas a titul WFCA do 82,55kg vyhral parádnym výkonom Jiří Žák.

Akcia to bola veľmi podarená, k čomu by som chcel organizátorom pogratulovať. Už niekoľko rokov pripravujú skvelé akcie, ktorých kvalita je rastúca. Je veľká škoda, že v Žiline chýba väčšia a lepšie vybavená hala, kde by takéto gala nabralo viac na vážnosti.

Fotky v článku z kľúča firmu Verbatim.

Videá si môžete stiahnuť na www.eastlabs.biz.

Diskusia.

 


V diskusii sa objavila žiadosť o túto galériu, tak som si dovolil hodiť pár fotiek.