Takanori Gomi: Úspešný návrat „domov“

TOKIO, 10. máj 2009 -- Mal niečo cez dvadsať rokov, keď prvýkrát vstúpil do veľkého sveta MMA. Bolo to v organizácií Shooto, ktorá si v týchto dňoch pripomína svoje dvadsiate výročie. Trvalo mu tri roky kým mu okolo pása zapli opasok pre šampióna vo velterovej váhe. Takmer dva roky bol jeho držiteľom až prišla jeho vôbec prvá prehra v kariére s Joachimom Hansenom a prišla paradoxne v zápase, v ktorom sa so Shooto lúčil. Nasledovalo mimoriadne úspešne účinkovanie v PRIDE, ktoré ho na dlhé obdobie vystrelilo až na vrchol ľahkej váhy na svete. Chuť prehry mu prvýkrát pripravil Hansen v roku 2003, v 2009 sa Takanori Gomi vrátil „domov"...

„Môj čas sa pomaly kráti a moji žiaci sú čoraz lepší a lepši...", priznáva hviezda bývalej PRIDE. S jeho menom sa slovo najlepší spája v poslednom období iba v minulom čase a ani samotný Gomi sa na svoje výkony nepozerá cez ružové okuliare. Borec, ktorý svojich súperov ničil neskutočne rýchlymi, presnými a tvrdými údermi, akoby zanikol spolu s obľúbenou organizáciou. A hoci sa od posledného turnaja PRIDE ukázal v ringu štyrikrát, len ťažko by sme v jeho výkonoch hľadali premožiteľa mien ako Pulver, Azerado, Kawajiri, Ishida alebo Sakurai.

Takanori Gomi zrejme nemá rád lúčenie, pri pohľade na jeho štatistiky si môžeme všimnúť, že prehral v poslednom súboji v Shooto a rovnako aj v poslednom zápase v PRIDE (prehra s Diazom bola neskôr zrušená NSAC). Dokonca ak by sa v súčasnosti rozhodol znova zmeniť miesto svojho pôsobenia, aj z World Victory Road by odchádzal po neúspešnom súboji.

Jeho slabou stránkou bol vždy boj na zemi, kvalitný grappleri mu dokázali pripraviť ťažké momenty, no oveľa častejšie ich k zemi posielal Gomi. Jeho nebezpečné ruky nemali konkurenciu a v mixed martial arts patril tiež k najlepším zápasníkom. Bolo až neuveriteľne ako dokáže vyhrávať jeden zápas za druhým a pre viacerých ľudí bola jeho pozícia číslo jeden doslova nepochopiteľná. Až na zaváhanie v súboji s Marcusom Aureliom, nikdy neprehral v súboji, v ktorom mal vyhrať a ani najkvalitnejší súperi ho nedokázali porážať. Okrem spomenutého Aurelia ho až do zániku PRIDE dokázali poraziť iba hviezdy BJ Penn a Hansen (bilancia 27-3, 1 zápas bez víťaza) - jedna z najobdivuhodnejších bilancií v MMA vôbec!

Po súboji s Diazom, rozlúčkovým v PRIDE, si na jeho návrat do ringu museli fanúšikovia počkať viac než rok. Prekvapením bolo, že sa rozhodol pôsobiť v novovzniknutej World Victory Road a nepostavil sa do klietky UFC alebo do ringu DREAM. Jeho návrat bol však veľmi očakávaný a po víťazstve nad Ludwigom, v „starom štýle" (TKO), sa zdalo, že dlhá prestávka a jeho postaveniu trocha málo zvučná organizácia nebude prekážkou na ceste potvrdenia vydobytých pozícií v ľahkej váhe.

Nasledujúce víťazstvo, „až" na body, proti neznámemu súperovi a navyše po nepresvedčivom výkone ešte jeho priaznivcami neotriaslo. No prehra s ďalšou neznámou, znova po slabom výkone už bolela. Nebol však čas na sklonené hlavy, o dva mesiace neskôr, na začiatku roku 2009 čakal Gomiho boj o titul World Victory Road v ľahkej váhe. Jeho súperom bol Satoru Kitaoka, vynikajúci bojovník na zemi...

Druha prehra v rade bola tvrdým pádom. Niečo podobné mu pripravili ešte pred šiestimi rokmi Hansen s BJ Pennom, no tento krát nebojoval až na Kitaoku s extra kvalitnými súpermi. Bola to najrýchlejšia prehra, ktorú v kariére utŕžil a navyše po prvýkrát ho porazil jeho krajan - prvýkrát prehral v boji o Japonsko.

Bolo jasné, že Takanori Gomi potrebuje zmenu, niečo čo by mu vrátilo chuť po víťazstvách, niečo čo by bojovníka, ktorý už dosiahol na vrchol dokázalo motivovať...

Oznámenie návratu do Shooto bolo pre fanúšikov veľmi pozitívnym rozhodnutím, navyše v čase, kedy si organizácia pripomínala dvadsiate výročie a tak bol návrat „strateného syna", ktorý patril medzi najlepšie „produkty" organizácie mimoriadne atraktívny a očakávaný. Jeho súperom bol úradujúci šampión Shooto vo velterovej váhe Takashi Nakakura.

V súboj, v ktorom nešlo o titul sa na prvý pohľad mohol zdať, že nejde o nič. Išlo však o veľa... Tretia prehra v rade by zrejme zo šampióna Gomiho spravila definitívne súčasť minulosti a aby to bolo zaujímavejšie, Nakakura vyhlásil, že ak prehrá, odovzdá svoj pás pre šampióna.

Ako to býva (najčastejšie), niekto musí vyhrať a niekto prehrať. Na tretí pokus to Gomi predsa len zvládol a odvrátil hrozbu najhoršej sérií vo svojej kariére. Víťazstvo bolo pre neho veľmi dôležité, no ešte dôležitejší bol spôsob. Snáď prvýkrát od zániku PRIDE bolo v jeho výkone cítiť túžbu po víťazstve, znova predvádzal svoje nebezpečné údery, presnou kombináciou pred koncom druhého kola poslal súpera k zemi a v ukončený súboja by mu už nebolo zabránilo hádam ani stádo slonov - tak ako za starých čias.

Po ukončení súboja predviedol nadšenie, na ktoré si v jeho podaní už takmer ani nepamätáme. Mal obrovskú radosť a s ním aj množstvo jeho fanúšikov...

„Rád by som si trocha oddýchol a ak budem pokračovať v zápasení, tak by som chcel vyskúšať vodu za morom.", odpovedá na otázku o svojej budúcnosti a pokračuje: „Ako profesionál bojujem už okolo desať rokov. MMA u nás začína trocha strácať na popularite a veľa ľudí v Japonsku naozaj nevie čo sa deje v UFC a všetko okolo toho. Takže cítim potrebu vojsť do klietky a bojovať najlepšie ako viem, aby som im ukázal o čom je MMA."

Prezradil, že sa mu vracia psychická pohoda, no je si vedomý svojej momentálnej pozície: „Deň po dni sú moje šance nižšie a nižšie a možnosť uspieť za morom je čoraz menšia a menšia."

Návrat do Shooto už môžeme hodnotiť ako správny krok. Jedna z legiend, ktorá tvorila dejiny MMA si zvýšila potrebne sebavedomie a zdá sa, že sa u Gomiho objavila nová motivácia, bez ktorej sa vyhráva oveľa ťažšie. Z jeho slov je to jasné - svoje kvality chce dokázať v UFC a demonštrovať tak silu japonského mixed martial arts. Proti nemu však hra čas. Nie je rok 2005, ani 2006, ani 2007. Je rok 2009 a Takanori Gomi sa v tom najlepšom prípade spamätáva z krízy (podobne ako aj celý svet) a ak bol pred pár rokmi za morom žiadaným „tovarom", dnes to už nemusí platiť. Budúcnosť je nejasná...

V každom prípade sa Gomi úspešne vrátil „domov"...