str11222017

Posledná zmenaštv, 07 sep 2017 8pm

Ghita: Víťazstvo v Tokiu a miesto medzi legendami

V Tokiu sme 11. augusta spoznali posledného tretieho víťaza kvalifikačného turnaja K-1 v roku 2009. Po skúsenom Zabitovi Samedovovi, víťazovi európskej grand prix a novej tvári v organizácií Singh „Heart" Jaideepovi, šampiónovi ázijskej grand prix, pribudlo do zoznamu držiteľov titulov aj meno Rumuna Daniela Ghitu. Meno nám pomerne známe, už len z toho dôvodu, že v máji rozkopal low kickmi v Amsterdam Aréne Tomáša Hrona. Kvalitné výsledky na starom kontinente a podpora silnej It's Showtime, na čele s mocným Simonom Rutzom, mu vydláždila cestu až do Japonska, kde príjemne šokoval nielen domácich divákov. Zaujal na toľko, že sa na oficiálnej stránke K-1 objavil článok o jeho rekordnom triumfe a mi vám ho prinášame v preklade.

 

napísal Michael Schiavello

Zničením troch súperov za menej než šesť minút sa na kvalifikačnom turnaji K-1 v Tokiu, zaradil Daniel Ghita medzi skutočné legendy. Pritom prekonal rekord organizácie, o ktorom si mnohí mysleli, že nebude už nikdy pokorený.

Keď sa Peter Aerts stal po tretíkrát šampiónom K-1 World Grand Prix v roku 1998, bol na vrchole svojej výnimočnej kariéry. Aerts nielenže vyhral najťažší osemčlenný turnaj na svete (vtedy) už po rekordný tretíkrát, on pri tom dosiahol ďalší obdivuhodný výsledok, keď celým turnajom prešiel za šesť minút a štyridsať tri sekúnd.

Od roku 1998 sa ho mnohý snažili prekonať, no k rekordnému času sa nikto ani len  nepriblížil.

V roku 1999 potreboval Erensto Hoost na víťazstvo vo finálovom turnaji 19:35 min.; Semmy Schilt sa stal kráľom v roku 2005 za 11:56 min.; Remy Bonjasky si vybojoval titul šampióna v roku 2003 za 13:44 min; a Mark Hunt, legendárny svojou knokautovou silou, potreboval v roku 2001 až 26:32 min.

Na prekonanie Aertsovho triumfu, v časom 6:43 min., mali množstvo príležitosti bojovníci po celom svete v národných turnajoch počas oficiálnych grand prix K-1.

Rýchlym a brutálnym spôsobom sa stal Mark Hunt víťazom K-1 Oceánie v rokoch 2000 a 2001. Všetkých troch protivníkov knokautoval už v prvom kole, no na zisk titulu potreboval predsa len viac času než Aerts pri svojom legendárnom zápise. V roku 2005 zažiaril v Paríži Semmy Schilt, keď triumfoval v turnaji po troch víťazstvách pred limitom za celkový čas 18:43 min. Výborne sa uviedol aj Bjorn Bregy, ktorý v roku 2006 potreboval na zisk titulu v Amsterdame 14:44 min.

Počas minuloročnej grand prix v USA bol na najlepšej ceste prekonať Aertsov rekord Gokhan Saki. Pri prvých dvoch víťazstvách na ceste za titulom porazil Deutscha PuuRicka Cheeka za 4:51 min. V poslednom zápase však zdolal Kima až po vyše štyroch minútach a jeho celkový víťazný čas bol 9:30 min.

Opäť sa zdalo, že Aertsov legendárny rekord už nebude nikdy prekonaný.

11. augusta 2009 dostal Daniel Ghita šancu bojovať v kvalifikačnom turnaji K-1 v Tokiu. Bola to večer, kedy veľmi uznávaný Ghita, o ktorom medzi znalými európskymi fanúšikmi panoval názor, že by si zaslúžil kontrakt s K-1, konečne debutoval v Japonsku. Splnil očakávania.

V momente, kedy úplne prvý Ghitov low kick v štvrťfinále, sprevádzaný nepríjemným plesknutím, dopadol na stehno Velšana Johna Lova, každý v hľadisku Yoyogi Satdium pochopil, že má čo dočinenia s naozaj jedinečným bojovníkom.

„Hneď potom čo zasiahol súpera prvým low kickom som vedel, že si prišiel pre víťazstvo v turnaji," oznámil komentátor FEG Stuart Tonkin.Ghita mal proste svoj deň. A keď máte svoj deň, tak je to proste váš deň."

Ghita postupoval turnajom v skutku desivým a strach naháňajúci spôsobom, aký tu ešte nebol. Zatiaľ čo Aerts, v roku 1998, stanovil rekord vďaka obávanému arzenálu high kickov, Ghita ho nielen prekonal, on ho doslova rozkopal ukážkou smrtiacich low kickov.

Jeho súperi padali jeden za druhým.

John Love vydržal iba 1:28 min.

V semifinále odolával víťaz rezervného zápasu Yuki (nahradil zraneného Melvina Manhoefa) rovnako iba 1:28 min.

Pred finále zostávalo Ghitovi na prekonanie Aertsovho rekordu 3:46 min. Do dejín sa však zapíše, že na jeho zlomenie potreboval iba zlomok zo zostávajúceho času. Európskeho šampióna Muay Thai, Sergeja Laschenka, zlomil Ghita za 2:19 min., počas ktorých ho stihol poslať trikrát do počítania a zabezpečil si tak miesto vo FINAL 16 a tiaž v knihe rekordov s najrýchlejším turnajovým víťazstvom v GP - 5:15 min.

„Bolo to ako za starých čias K-1," oznámil riaditeľ americkej pobočky FEG Mike Kogan.Ghita je postrach!"